Dá sa pochopiť naozaj všetko. Aj Matovič.

Autor: Monika Misik | 17.4.2021 o 12:21 | (upravené 30.4.2021 o 8:18) Karma článku: 2,05 | Prečítané:  118x

Na doplnenie, pochopenie neznamená súhlas ani nesúhlas. Matoviča som si nevybrala náhodou. Je momentálne symbolom toho, ako aj naozaj dobrý úmysel nie je dostatočný, ak to čo nás k nemu motivuje je naše ego. 

Dôkazom toho čím a v akej miere sme motivovaní, nám ukáže realita.

Hneď v úvode začnem tým, že tento článok nie je o posudzovaní ani o schvaľovaní, toho čo ex-premiér robil alebo nerobil. Snažila som sa len pragmaticky zhodnotiť jeho konanie, vychádzajúc z môjho vlastného vnímania zákonitostí fungovania. V prípade ak to s vami bude rezonovať, je možné uplatniť rovnaký „prístup“ na každého z nás a na každú situáciu v našom živote. Matovič je vhodný pre tento článok preto, lebo ho väčšina ľudí pozná, väčšina z nás má názor na to, čo a ako robí, a keďže bol premiér, mal na naše životy aj istý vplyv. 

Mnohí z nás to poznáme. Snažíme sa niekomu pomôcť, snažíme sa zlepšiť situáciu, v práci, doma, vo vzťahoch, fakt nám záleží na tom, aby sme prispeli k tomu, aby sme sa my aj ostatní cítili lepšie. ALE reakcia z druhej strany nie je to čo sme očakávali, a už vôbec nie je to, čo si myslíme, že si zaslúžime. Nejde nám do hlavy, ako je možné, že namiesto toho, aby nás pochválili, alebo sa nám poďakovali, dostaneme hejt.

No a niečo podobné sa podľa mňa dialo a deje v živote nášho ex-premiéra.  Vo svojej podstate sa snaží pomáhať, zlepšovať situáciu, zachraňovať. Reálne ho to, čo robí, stojí nemalé úsilie, veľa času a energie, a v mnohých situáciách aj odvahy. A myslí to v zásade aj úprimne. Dokáže urobiť veci, ktoré môžu byť považované za „hrdinstvo“. Tak prečo potom takýto „výsledok“?

A tu prichádzajú na rad zákonitosti fungovania. Niečo čo nie je postavené na tom, čo by sme chceli, ani na tom čo si myslíme, že by sa malo udiať, a mnhokrát ani na tom, čo nás učili naši rodičia či učitelia.

Tajomstvo tkvie v MOTIVÁCII, prečo robím to čo robím? A aj keď mnohokrát máme toto uvedomenie niekde potlačené, zákonistosti fungujú neomylne a aj bez ohľadu na to, či o našej reálnej motivácii vieme alebo nie.

Matovič nám chce naozaj dobre, ale jeho skutočnou motiváciou to nie je. Jeho skutočná motivácia je nám ukázať, že je bojovník, odvážný a obetavý, a v jeho očiach vlastne najodvážnejší a najobetavejší široko-ďaleko. A za toto očakáva náš obdiv, priazeň novinárov a podporu svojich partnerov.

To, že mu ide o „dobré“ veci je len zámienkou pre jeho ego, ktoré tak nemusí pátrať po jeho skutočnej motivácii, lebo oklamalo seba samé, že motiváciou je pomáhať druhým a robiť veci lepšie. Ale ako som už spomínala vyššie, to čo sa REÁLNE deje, je odpoveďou na to, ako to naozaj máme, prečo naozaj robíme to čo robíme, je to jednoznačná odzrkadlenie našej skutočnej motivácie. Ak by jeho prioritou číslo jedna, bolo robiť veci lepšie, tak by možno navrhoval to isté, akurát by to robil INAK. Ak by jeho motivácia bola len o snahe využiť svoje postavenia, osobnosť, čas, energiu a odvahu na vytvorenie rovnováhy tj. na nápravu toho čo nefunguje, bola by spätná väzba pravdepodobne úplne iná. Realita by mu odzrkadlila jeho čistý úmysel.

A teda čo by mal urobiť, aby túto situáciu zmenil? A nielen on, ale každý z nás, kto nie je spokojný s tým čo sa mu v živote deje? Lebo ono sa to naozaj dá, nie je to vždy ľahké, ale ani nemožné.

Krok č. 1: ZOBRAŤ 100% ZODPOVEDNOSŤ, vnímať spätnú väzbu, ktorú dostáva ako manifestáciu vlastnej motivácie.  Klesá mi popularita, novinári o mne píšu samé negatívne veci, koaliční partneri so mnou nechcu spolupracovať = Prečo sa mi to deje? Čo mi to odráža? Ak sa mu toto podarí, a bude schopný neobviňovať ostatných za to čo mu „robia“, ale ich reakcie bude vnímať to ako prirodzený odraz seba samého, bude na začiatku cesty, z ktorej sa už nedá zísť, je to cesta k svojmu „lepšiemu“ ja.

Krok č. 2: PRÁCA S VLASTNÝM PODVEDOMÍM. Pochopenie toho, čo mi daná situácia dáva. Úprimné pomenovanie vlastnej motivácie, aj napriek tomu, že to môže byť niečo, čo mi nie je príjemné - napr. Aký pocit budem mať, keď pôjdem vyjednávať o vakcíne Sputnik V do Ruska aj napriek tomu (resp. práve preto), že viem aká bude reakcia? V tom prípade by úprimná odpoveď mohla znieť možno aj takto: 1. budem sa cítiť ako hrdina, 2. ľudia ma budú vidieť ako spasiteľa, 3. pomôžem zachrániť ľudské životy.. Poradie nie je náhodné. Pomenovaním a precítením vlastných pocitov, vieme pochopiť prečo robíme to čo robíme a odhaliť tak našu skutočnú motiváciu. Nástrojov a techník je veľa, stačí trochu pogoogliť.

Krok č. 3:  POSTUPNÁ PRÁCA NA SEBE (opäť, možností je neúrekom..). Postupné zvedomovanie si vlastného ega a jeho „odhaľenie“ ho postupne oslabí. Potreba byť vnímaný ako „hrdina“ bude slabnúť a čistý úmysel a snaha o rovnováhu budú prioritou jeho konania.

Všetko hore napísané je plne využiteľné pre každého z nás. Matovič bol vlastne len „príklad“, na ktorom sme si to celé ukázali. Ak len jednému človeku príde tento „návod“ ako nápomocný budem veľmi rada. A ak by to bol práve Igor, tak verím, že by sme sa výrazne priblížili k známemu #DobreBude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MICHAL HAVRAN

Kraľovany, dedinka v zákrute, kde vás príroda naučí rešpektu (píše Michal Havran)

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barbarou Rusnákovou.

Píše Miroslav Kocúr

Ľudia odmietajú cirkev, nie vieru (komentár)

Klérus bráni sám seba a priťahuje len sebe podobných.


Už ste čítali?